-“Toto je úplne, že SUPEEEEER!!!!” – bola jedna z mnohých hlášok, ktoré bolo počuť v Deň vysádzania lesa Blachotrapez pri podroháčskej obci Zuberec.
Pod heslom: “Za krajšie Slovensko, za lepší vzduch!” sa zamestnanci spoločnosti Blachotrapez s.r.o v predposledný májový piatok stretli, aby urobili niečo pre budúce generácie tak, ako to pre našu generáciu urobili naši predkovia. A síce vysadili nové pľúca zeme – stromčeky v lese, ktorý bol pred pár rokmi zničený inváziou lykožrúta a následne veternou kalamitou. Nepatríme medzi tých ľudí, ktorí len od stola a za objektívmi svojich mobilov hodnotia stav našich lesov, resp. presviedčajú (častokrát aj samých seba), že bez zásahu sa les obnoví sám a všetko bude OK.
Naši predkovia nás naučili, že pomáhať je tá najlepšia vec, ktorú môžete pre seba a iných urobiť. Tak sme sa rozhodli pomáhať – tentoraz lesu.
Vyše 1000 sadeníc ihličnanov a aj listnatých stromčekov sa nám podarilo vysadiť behom pár hodín a za účasti zamestnancov ŠL-TANAPu, detí a rodičov z Lyžiarskeho klubu TJ Roháče Zuberec sa nám podarilo obnoviť veľkú časť nového lesa.
Stalo sa tak v čase, kedy sa opatrenia proti šíreniu koronavírusu na Slovensku začali postupne uvoľňovať. Po mnohomesačných opatreniach, ktoré znamenali zostať doma s vychádzaním len do práce, obchodu, či len v nevyhnutných situáciách – toto bolo jedno veľké pohladenie na duši. Ruku na srdce! Kto by sa neradoval z možnosti vypadnúť z domu do prírody? A kto by nespojil zároveň príjemné s užitočným? Pre nás to bol nielen jeden krásny zážitok, ale aj námet na ďalšie pokračovanie podobných aktivít. Možno už čoskoro pri turnajoch BLACHOTRAPEZ CUP, akcii ČISTI HORY – VYHRAJ POBYT alebo pri vodáckych aktivitách na MALOM DUNAJI.
Iste ste mnohí počuli o rôznych metódach liečenia. Jednou z výnimočných terapií je aj delfinoterapia.
Pomáha najmä malým deťom a podľa štúdií, takáto terapia je veľmi prospešná.
Dostal sa k nám e-mail so zdieľaním prosby o pomoc pre chorého synčeka. Mnohí si povedia: “Klasika, veď je veľa takých!”
Áno, skeptici v tom majú pravdu, ale keď je tá prosba od rovnako chorej matky, ktorá má ešte ďalšie dieťa, tak…
….stojí to za zamyslenie sa.
Rozhodli sme sa pomáhať a tak je pre nás najmenej zdieľať tento príbeh a vyzvať všetkých ľudí o pomoc a podporu pre liečbu Lukáška.
Pred časom nás oslovil neznámy pán s prosbou o pomoc pre rodinu, ktorej zhorel dom.
Ľudia sú šikovní a keď spoja sily, tak veľmi rýchlo dokážu pomôcť. Aj zohnať novú strechu.
Podarilo sa im to skôr, než sme stihli zareagovať.
Bola to veľká inšpirácia a zároveň výzva podieľať sa na pomoci iným.
Začiatkom roka sa v Komárne udial podobný prípad. Oheň chcel byť pánom a to sa mu podarilo.
Žiaľ, za obeť padla celá strecha. Oslovili nás dobrí ľudia a my sme radi pomohli.
Spoločnosť Blachotrapez zabezpečila dovoz kompletnej strešnej krytiny a rodinka Poláková si môže užívať svoje šťastie pod strechou.
Prajeme im pokojné a šťastné bývanie pod kvalitnou strechou.
Fotogaléria… ďakujeme rodine Polákovej a p. Ondračkovi
„Na slovíčko s…“ predsedom Lyžiarskeho klubu spod Roháčov a horským záchranárom Rasťom Šrobom
Na Slovensku je mnoho lyžiarskych klubov no málo z nich má tradíciu siahajúcu do dávnej minulosti. LO TJ Roháče Zuberec (Lyžiarsky oddiel Telovýchovnej Jednoty – pozn. redakcie) nie je novodobým športovým klubom. Lyžiarsky oddiel pokračuje v rámci tradičnej Telovýchovnej Jednoty Roháče v obci Zuberec. História LO sa datuje už viac ako 50 rokov. Počas tejto doby klub vychoval mnoho talentovaných lyžiarov, z ktorých už viacero z nich povyhrávalo tituly Majstrov Slovenska.
Koľko aktívnych členov a pretekárov máte aktuálne? Minulú sezónu sa ukázali nejaké talenty?
V súčasnosti máme 17 pretekárov vo veku od mladších predžiakov až po juniorov a do 20 detí v prípravke. Medzi nimi sa vždy nájdu niektorí viac talentovaní športovci, ktorí sa umiestňujú na popredných miestach v Slovenskom pohári. Našou snahou je zabezpečiť im čo najkvalitnejšie podmienky na lyžovanie – najmä tréningové procesy, pretože mať “len“ talent nestačí…
Veľa ľudí si myslí, že lyžovať znamená spustiť sa dolu kopcom pomedzi brány…ako to vlastne je?
Ono to tak vyzerá, že len z kopca dole, pomedzi brány zľava – doprava. Zainteresovaní ale veľmi dobre vedia, koľko tréningu, námahy a času (a to ešte nehovorím o financiách) to celé stojí, kým sa lyžiar vypracuje na vyššiu úroveň, napr. Svetového pohára. Okrem obrovskej kvantity tréningov na snehu je to hlavne kondičná a silová príprava medzi sezónami.
Lyžovanie nie je lacná záležitosť. Minulý rok ste získali silnú podporu pre klub – spoločnosť Blachotrapez, ako vnímate tento krok?
Áno, samotné lyžovanie stojí dosť peňazí, no aj vďaka podpore spoločnosti Blachotrapez sro a ich projektu CHCEMEPOMAHAT.SK sme dokázali vykryť niektoré výdavky. Táto sezóna je zasa špecifická tým, že kvôli opatreniam v súvislosti s COVID-19 sa nedá trénovať na Slovensku. Aj vďaka dobrým vzťahom nášho poľského trénera s lyžiarskymi klubmi a strediskami v Poľsku a taktiež vďaka výnimkám v opatreniach na Slovensku sme mali možnosť trénovať v Poľsku, kde to bolo umožnené. Zároveň tým, že sa veľa a ďaleko cestuje, rodičia, ktorí vozia svoje deti na tréningy to stojí oveľa viac finančných prostriedkov.
V rámci projektu chcemepomahat.sk spoločnosť Blachotrapez podporuje nielen vaše mladé talenty, ale na Slovensku sa angažuje aj v ekologických projektoch – Veľké Čistenie Malého Dunaja a Čisté Hory a výsadba lesov. Viete si predstaviť, že by ste sa taktiež osobne zapojili to týchto projektov?
Áno, myslím že v našich horách, kde trénujeme – Roháčoch si viem celkom dobre predstaviť zapojiť sa do akcie výsadby stromčekov. Samozrejme všetci čakáme ako sa vyvinie situácia na Slovensku. Čo sa týka čistenia hôr, už minulý rok sa aj niektorí rodičia a deti nášho klubu zapojili do čistenia – zbierania odpadkov na Roháčskych chodníkoch. Chválim takúto aktivitu, pretože v posledných rokoch sa síce o čistote v ekológii veľa rozpráva, ale odpadkov v prírode aj tak pribúda.
Petra Vlhová je fenomén v lyžovaní ako pred pár rokmi Peter Sagan v cyklistike. Vnímate väčší záujem o lyžovanie v poslednej dobe?
Myslím, že záujem o pretekárske lyžovanie začal stupňovať už spolu s úspechmi Veroniky Zuzulovej a s príchodom fenoménu Petry Vlhovej samozrejme ešte viac narástol. Nás len teší, keď sa o šport všeobecne zaujíma čo najviac detí, predsalen pohyb v prírode je zdravší a prospešnejší ako vysedávanie doma pri mobile alebo počítači.
Prednedávnom ste zaznamenali veľký úspech vášho juniora Jakuba Valeka…
Áno môžem potvrdiť, že Jakubovi sa podarilo kvalifikovať sa do Ruska na MS juniorov v Skikrose. Popri súťažiach v klasických disciplínach ako sú slalom a obrovský slalom skúša už dlhšie pretekať aj v skikrose – v poslednej dobe obľúbenej disciplíne mladej generácie. V roku 2020 sa zúčastnil na Mládežníckych olympijských hrách v švajčiarskom Laussane, kde reprezentoval Slovensko v spomínanom skikrose. Verím, že aj tieto úspechy mu pomôžu nájsť väčšiu záštitu rozvíjaní jeho talentu.
Foto: Jakub Valek
Nielen Covid-19 vám robí vrásky na čele, ale aj rozkol ohľadne národnej asociácie. Ako to zasiahlo Váš klub?
Tie problémy sa nás samozrejme týkajú, ale my to až tak neovplyvníme. Čo vieme ovplyvniť je to, že sa budeme snažiť aby naše deti veľa športovali, aby získali dobré návyky a systematickosť vo svojich činnostiach, čo sa im neskôr zíde nielen pri športových zručnostiach ale aj v civilnom živote.
Aj napriek zlej situácií a veľkým obmedzeniam po celom svete pomáhame mladým talentom v rozvíjaní svojich športových schopností.
Sme poctení, že spoločnosť Blachotrapez sa opäť aj pre rok 2021 stal Generálnym Partnerom Lyžiarskeho klubu TJ ROHÁČE ZUBEREC.
Tak, ako sa ľudovo hovorieva “ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku”, sme veľmi radi, že využívajú každú možnú príležitosť k svojmu napredovaniu.
Prinášame zopár fotiek z tréningového procesu z čias, kedy sa v rámci opatrení ešte dalo trénovať.
Čoskoro Vám prinesieme aj krátky rozhovor, kde Vám predstavíme tento lyžiarsky klub a jeho históriu a úspechy.
Mnohí sme vydaní napospas osudu. V dnešnej dobe kvôli covidu možno viac, ale nájdu sa medzi nami aj takí, ktorí dajú aj z toho mála, čo majú.
A tí sa stávajú ozajstnými hrdinami. Pridaj sa k nim a staň sa hrdinom aj ty.
Pomôž zachrániť Centrum Svetielko, alebo pomôž akémukoľvek príbehu na ludialudom.sk
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami…..
Takto nejako sa začínajú najlepšie rozprávky. A takto nejako sa začala aj tá naša.
Ibaže, trošku inak. Hory a doliny sme zamenili za pereje a zákruty a namiesto čistinky, ktorá by tam mala byť, sa zrazu objavil kolový vodný mlyn – jeden z posledných štyroch v Európe – priamo na Malom Dunaji pri obci Jelka. A na tomto mieste jedného krásneho septembrového rána zišlo sa spolu veeeeľmi veľa ľudí dobrého srdca, ktorí sa už po niekoľký raz rozhodli pomôcť pri čistení koryta Malého Dunaja.
Kto tento tok pozná, isto vie, že patrí k tým najkrajším miestam na oddych v širokom svete. Počasie prialo, no o obmedzeniach kvôli ochoreniu COVID-19 sa to už povedať nedá. Ale za to sa nás tam nazbieralo pár desiatok. Po krásnom úvode a priateľskom uvítaní nás hneď vedúci akcie – Peťko rozdelil do tímov, ktoré šli čistiť jednotlivé úseky. Náš tím tvoril 16 členov a autobus nás zaviezol na štart našej etapy – MADARAS.
Člny už čakali na miestach, takže sa stačilo nalodiť a udržiavať rovnováhu, aby sa zo suchého nestalo mokré a z vodného podvodné. Starší, mladší, krajší a aj my menej krajší, no zato odvážni, všetci s jedným úmyslom sme zdolávali úskalia inak pokojného, vedľajšieho toku našej najväčšej rieky. Bolo to vzdychania a funenia, keď sa mladé devy nahýnali za plastovými fľašmi, kroksami (originál názov kvôli reklame neuvádzame), prázdnymi plastovými obalmi od instatných káv nejakého Gusta….Ten Gusto musí byť veľmi známy, keď odpadu z jeho produktov bolo asi najviac. Našlo sa aj pár prepraviek, plastových stoličiek, záhradných hadíc, či gumených pneumatík.
V našej lodi zožal najväčší úspech asi poklad, ktorý vylovil Peťko z Effectixu. Poctivo zabalený mäsitý obed…ktovie ako dlho sa plavil vo vodách tejto rieky, ale podľa smradu, ktorý mám ešte aj dnes pod nosom, a ktorý napínal aj Niku pri preberaní odpadu v kempe na Potôňskych lúkach usudzujem, že to bol akciový tovar z nejakého supermarketu z jari minulého roka.
4 hodiny bol čas, ktorý sme mali predbežne stanovený na zdolanie 13 km úseku. “My sme hviezdy, my máme čas!” Veď komu by sa chcelo ponáhľať sa v taký krásny a slnečný deň. Ale pádlovať bolo treba, hlavne v poslednom úseku našej etapy. Tam sme vytvorili s ďalšími dvoma člnmi Komárňanských skautov a skautiek učebnú skupinku, ktorá sa snažila čo-to pochytiť z (pre nás a aj pre nich) cudzieho jazyka. Maďarčina je asi najkrkolomnejší jazyk. Kým som sa naučil správnu výslovnosť aspoň dvoch viet, tak v diaľke bolo vidieť koniec nášho vodáckeho čistenia. Po vylodení sme si poumývali lode, odpadky naložili na pristavený vozík a autobus nás pomalým tempom viezol opäť k východiskovému bodu celej akcie. Tu už bolo ľudí neúrekom, veď čoby nie, kto by v takom krásnom počasí nezavítal k vode?
Neskutočne výborne dochutený guláš, chladné orosené pivečko a do toho hlasná živá hudba dotvárala príjemnú atmosféru tejto neobyčajnej akcie. Dozvedeli sme sa, že množstvom vyzbieranho odpadu sa zaplnili dva veľkoobjemové kontajnery.”Pan Boh zaplať!” povedala by moja stará mať. A ja s tým môžem iba súhlasiť. Tento deň sa určite vydaril a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie o rok. A možno už aj s Vami.
Na záver pripájam zopár zvečnených okamihov….
