-“Toto je úplne, že SUPEEEEER!!!!” – bola jedna z mnohých hlášok, ktoré bolo počuť v Deň vysádzania lesa Blachotrapez pri podroháčskej obci Zuberec.
Pod heslom: “Za krajšie Slovensko, za lepší vzduch!” sa zamestnanci spoločnosti Blachotrapez s.r.o v predposledný májový piatok stretli, aby urobili niečo pre budúce generácie tak, ako to pre našu generáciu urobili naši predkovia. A síce vysadili nové pľúca zeme – stromčeky v lese, ktorý bol pred pár rokmi zničený inváziou lykožrúta a následne veternou kalamitou. Nepatríme medzi tých ľudí, ktorí len od stola a za objektívmi svojich mobilov hodnotia stav našich lesov, resp. presviedčajú (častokrát aj samých seba), že bez zásahu sa les obnoví sám a všetko bude OK.
Naši predkovia nás naučili, že pomáhať je tá najlepšia vec, ktorú môžete pre seba a iných urobiť. Tak sme sa rozhodli pomáhať – tentoraz lesu.
Vyše 1000 sadeníc ihličnanov a aj listnatých stromčekov sa nám podarilo vysadiť behom pár hodín a za účasti zamestnancov ŠL-TANAPu, detí a rodičov z Lyžiarskeho klubu TJ Roháče Zuberec sa nám podarilo obnoviť veľkú časť nového lesa.
Stalo sa tak v čase, kedy sa opatrenia proti šíreniu koronavírusu na Slovensku začali postupne uvoľňovať. Po mnohomesačných opatreniach, ktoré znamenali zostať doma s vychádzaním len do práce, obchodu, či len v nevyhnutných situáciách – toto bolo jedno veľké pohladenie na duši. Ruku na srdce! Kto by sa neradoval z možnosti vypadnúť z domu do prírody? A kto by nespojil zároveň príjemné s užitočným? Pre nás to bol nielen jeden krásny zážitok, ale aj námet na ďalšie pokračovanie podobných aktivít. Možno už čoskoro pri turnajoch BLACHOTRAPEZ CUP, akcii ČISTI HORY – VYHRAJ POBYT alebo pri vodáckych aktivitách na MALOM DUNAJI.
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami…..
Takto nejako sa začínajú najlepšie rozprávky. A takto nejako sa začala aj tá naša.
Ibaže, trošku inak. Hory a doliny sme zamenili za pereje a zákruty a namiesto čistinky, ktorá by tam mala byť, sa zrazu objavil kolový vodný mlyn – jeden z posledných štyroch v Európe – priamo na Malom Dunaji pri obci Jelka. A na tomto mieste jedného krásneho septembrového rána zišlo sa spolu veeeeľmi veľa ľudí dobrého srdca, ktorí sa už po niekoľký raz rozhodli pomôcť pri čistení koryta Malého Dunaja.
Kto tento tok pozná, isto vie, že patrí k tým najkrajším miestam na oddych v širokom svete. Počasie prialo, no o obmedzeniach kvôli ochoreniu COVID-19 sa to už povedať nedá. Ale za to sa nás tam nazbieralo pár desiatok. Po krásnom úvode a priateľskom uvítaní nás hneď vedúci akcie – Peťko rozdelil do tímov, ktoré šli čistiť jednotlivé úseky. Náš tím tvoril 16 členov a autobus nás zaviezol na štart našej etapy – MADARAS.
Člny už čakali na miestach, takže sa stačilo nalodiť a udržiavať rovnováhu, aby sa zo suchého nestalo mokré a z vodného podvodné. Starší, mladší, krajší a aj my menej krajší, no zato odvážni, všetci s jedným úmyslom sme zdolávali úskalia inak pokojného, vedľajšieho toku našej najväčšej rieky. Bolo to vzdychania a funenia, keď sa mladé devy nahýnali za plastovými fľašmi, kroksami (originál názov kvôli reklame neuvádzame), prázdnymi plastovými obalmi od instatných káv nejakého Gusta….Ten Gusto musí byť veľmi známy, keď odpadu z jeho produktov bolo asi najviac. Našlo sa aj pár prepraviek, plastových stoličiek, záhradných hadíc, či gumených pneumatík.
V našej lodi zožal najväčší úspech asi poklad, ktorý vylovil Peťko z Effectixu. Poctivo zabalený mäsitý obed…ktovie ako dlho sa plavil vo vodách tejto rieky, ale podľa smradu, ktorý mám ešte aj dnes pod nosom, a ktorý napínal aj Niku pri preberaní odpadu v kempe na Potôňskych lúkach usudzujem, že to bol akciový tovar z nejakého supermarketu z jari minulého roka.
4 hodiny bol čas, ktorý sme mali predbežne stanovený na zdolanie 13 km úseku. “My sme hviezdy, my máme čas!” Veď komu by sa chcelo ponáhľať sa v taký krásny a slnečný deň. Ale pádlovať bolo treba, hlavne v poslednom úseku našej etapy. Tam sme vytvorili s ďalšími dvoma člnmi Komárňanských skautov a skautiek učebnú skupinku, ktorá sa snažila čo-to pochytiť z (pre nás a aj pre nich) cudzieho jazyka. Maďarčina je asi najkrkolomnejší jazyk. Kým som sa naučil správnu výslovnosť aspoň dvoch viet, tak v diaľke bolo vidieť koniec nášho vodáckeho čistenia. Po vylodení sme si poumývali lode, odpadky naložili na pristavený vozík a autobus nás pomalým tempom viezol opäť k východiskovému bodu celej akcie. Tu už bolo ľudí neúrekom, veď čoby nie, kto by v takom krásnom počasí nezavítal k vode?
Neskutočne výborne dochutený guláš, chladné orosené pivečko a do toho hlasná živá hudba dotvárala príjemnú atmosféru tejto neobyčajnej akcie. Dozvedeli sme sa, že množstvom vyzbieranho odpadu sa zaplnili dva veľkoobjemové kontajnery.”Pan Boh zaplať!” povedala by moja stará mať. A ja s tým môžem iba súhlasiť. Tento deň sa určite vydaril a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie o rok. A možno už aj s Vami.
Na záver pripájam zopár zvečnených okamihov….
