Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami…..
Takto nejako sa začínajú najlepšie rozprávky. A takto nejako sa začala aj tá naša.
Ibaže, trošku inak. Hory a doliny sme zamenili za pereje a zákruty a namiesto čistinky, ktorá by tam mala byť, sa zrazu objavil kolový vodný mlyn – jeden z posledných štyroch v Európe – priamo na Malom Dunaji pri obci Jelka. A na tomto mieste jedného krásneho septembrového rána zišlo sa spolu veeeeľmi veľa ľudí dobrého srdca, ktorí sa už po niekoľký raz rozhodli pomôcť pri čistení koryta Malého Dunaja.
Kto tento tok pozná, isto vie, že patrí k tým najkrajším miestam na oddych v širokom svete. Počasie prialo, no o obmedzeniach kvôli ochoreniu COVID-19 sa to už povedať nedá. Ale za to sa nás tam nazbieralo pár desiatok. Po krásnom úvode a priateľskom uvítaní nás hneď vedúci akcie – Peťko rozdelil do tímov, ktoré šli čistiť jednotlivé úseky. Náš tím tvoril 16 členov a autobus nás zaviezol na štart našej etapy – MADARAS.
Člny už čakali na miestach, takže sa stačilo nalodiť a udržiavať rovnováhu, aby sa zo suchého nestalo mokré a z vodného podvodné. Starší, mladší, krajší a aj my menej krajší, no zato odvážni, všetci s jedným úmyslom sme zdolávali úskalia inak pokojného, vedľajšieho toku našej najväčšej rieky. Bolo to vzdychania a funenia, keď sa mladé devy nahýnali za plastovými fľašmi, kroksami (originál názov kvôli reklame neuvádzame), prázdnymi plastovými obalmi od instatných káv nejakého Gusta….Ten Gusto musí byť veľmi známy, keď odpadu z jeho produktov bolo asi najviac. Našlo sa aj pár prepraviek, plastových stoličiek, záhradných hadíc, či gumených pneumatík.
V našej lodi zožal najväčší úspech asi poklad, ktorý vylovil Peťko z Effectixu. Poctivo zabalený mäsitý obed…ktovie ako dlho sa plavil vo vodách tejto rieky, ale podľa smradu, ktorý mám ešte aj dnes pod nosom, a ktorý napínal aj Niku pri preberaní odpadu v kempe na Potôňskych lúkach usudzujem, že to bol akciový tovar z nejakého supermarketu z jari minulého roka.
4 hodiny bol čas, ktorý sme mali predbežne stanovený na zdolanie 13 km úseku. “My sme hviezdy, my máme čas!” Veď komu by sa chcelo ponáhľať sa v taký krásny a slnečný deň. Ale pádlovať bolo treba, hlavne v poslednom úseku našej etapy. Tam sme vytvorili s ďalšími dvoma člnmi Komárňanských skautov a skautiek učebnú skupinku, ktorá sa snažila čo-to pochytiť z (pre nás a aj pre nich) cudzieho jazyka. Maďarčina je asi najkrkolomnejší jazyk. Kým som sa naučil správnu výslovnosť aspoň dvoch viet, tak v diaľke bolo vidieť koniec nášho vodáckeho čistenia. Po vylodení sme si poumývali lode, odpadky naložili na pristavený vozík a autobus nás pomalým tempom viezol opäť k východiskovému bodu celej akcie. Tu už bolo ľudí neúrekom, veď čoby nie, kto by v takom krásnom počasí nezavítal k vode?
Neskutočne výborne dochutený guláš, chladné orosené pivečko a do toho hlasná živá hudba dotvárala príjemnú atmosféru tejto neobyčajnej akcie. Dozvedeli sme sa, že množstvom vyzbieranho odpadu sa zaplnili dva veľkoobjemové kontajnery.”Pan Boh zaplať!” povedala by moja stará mať. A ja s tým môžem iba súhlasiť. Tento deň sa určite vydaril a už teraz sa teším na ďalšie pokračovanie o rok. A možno už aj s Vami.
Na záver pripájam zopár zvečnených okamihov….
